Keď nestačí nenávisť - kapitola 2.

,,Fajn, povedz mi čo odo mňa chceš, aby som sa mohla vrátiť do práce,“ vybafla Hermiona, keď konečne dorazila do Dracovej práce. Musela sem utekať cez celé mesto, lebo nová asistentka jej manažéra si ešte nestihla prečítať celý zoznam ľudí, s ktorými jej nemá dohodovať schôdzky.
Aspoň tak jej to to nemehlo vysvetlilo, keď si ju zavolala na koberček. Tá toho teda prečítala strašne veľa, keď hneď na prvom riadku je veľkým, červeným písmom napísané DRACO MALFOY.
Vážne uvažovala, že tú neschopnú ženskú vyhodí, ale ešte si na to nenašla čas.
,,Aj ja ti prajem pekné ráno,“ povedal Draco s kľudom, ,,neposadíš sa?“
,,To nebude nutné, máš päť minút,“ oznámila mu, čomu sa teda rozhodne nečudoval.
,,Áno, tvoj nabití program...“
,,Ešte stále si myslíš, že sa iba zabávam?“ opýtala sa ho už tiež s kľudom, lebo vedela, že by ho len potešila, keby sa hnevala.
,,Ja teda to čo robíš, nepovažujem za prácu,“ vysvetlil jej, na čo sa zasmiala.
,,Vieš, ale mňa tvoj názor nezaujíma, teraz hovor, lebo čas sa ti kráti.“
,,Dobre teda, koho nápad to bol, ísť spolu na dovolenku?“ opýtal sa jej a mohol zbadať ako sa jej do líc hrnie červeň. Ovládanie hnevu nebola jej silná stránka.
,,To preto si ma sem zavolal? Kvôli tebe si budem musieť skúsiť reklamnú zvučku v aute a ty sa ma opýtaš takú hovadinu,“ durdila sa, čo mu pripomenulo staré časy.
,,Ale no prepáč, ale ja teda rozhodne s tebou nikam nechcem ísť.“
,,Ani ja s tebou,“ povedala. V tom mu zazvonil telefón a on (samozrejme veľmi slušne) ho zdvihol.
Hlupák jeden, tak ona na neho nemá čas a on sa tu ešte vybavuje s telefonátmi...Zaslúžil by si po riti...
,,Nie, teraz nemôžem...nie, mám tu rodinnú návštevu...nie, nie je to moja žena...nemal strach...“
Tu to už prišlo Hermione zaujímavé. Nadvihla jedno obočie a svojou zvyčajne dokonalou chôdzou sa postavila vedľa Draca a na jeho dlhé héééééj mu telefón vytrhla.
,,Haló? Kto tam je?“
,,Draco?“
,,Zle, Hermiona Grangerová.“
,,To vy ste jeho návšteva?“
,,Bohužiaľ...ale pre to s vami nerozprávam. Ak ste kto ste, nechajte ho na pokoji,“ povedala do slúchadla a zložila.
Draco dostal zlosť? Ako si len dovoľuje hovoriť ľuďom, čo majú robiť...A ešte k tomu keď toho človeka nepozná a jedná sa o neho! Hlúpa prekliata ženská, superstar, nesuperstar, toto jej nedovolí.
Zdvihol sa, takže stál blízko jej tváre a uprene jej zamračene hľadel do očí. Ani sa nepohla, čakala čo urobí.
,,Prečo si to spravila?“ opýtal sa a sám seba prekvapil, že na ňu najprv nezačal kričať. Ju to samozrejme nerozhodilo, veď od neho už zažila všelijaké reakcie a nie všetky sa jej pozdávali.
,,Mám na to právo,“ povedala mu úplne ľahostajne a smutne sa usmiala. Vyzerala zvláštne krásne a kebyže ju Draco nenávidel či i len o štipku menej, možno by ho dostala...Ale keďže ju nenávidí celým svojim telom i dušou, prišla mu skôr odporná.
,,Nie, nemáš. Nie si moja mama ani nič podobné. Dokonca nie si ani niekto koho by sa mi oplatilo počúvať!“ zakričal na ňu a ani sa už naozaj zamračila.
,,Skoro som bola,“ povedala mu. To, ale robiť nemala, nebolo nič čím by ho mohla vytočiť viac ako týmto.
,,Si tak neznesiteľná, normálne začínam toho chudáka Ronalda ľutovať. Nechápem ako s tebou môže niekto vydržať!“ vybafol na ňu , no nezdalo sa, že by ju to nejako obmäkčilo.
,,Opakujem, mám na to právo, mám Ginny rada a nedovolím, aby nejaká koza zničila jej manželstvo. Aj keď jej mužom si ty, rozumieš,“ povedala pomaly, čo Draca rozosmialo.
,,Väčšiu blbosť som od teba ešte nepočul a to už si ich povedala viac ako dosť. Ty, že máš rada moju ženu? Odkedy?“ smial sa jej.
,,No tak dobre, nie sme najlepšie kamarátky, ale je to moja rodina a tá je vždy na prvom mieste,“ povedala mu, na čo sa ešte viac rozosmial.
,,Vážne? A vieš aspoň kedy má Ginny narodeniny?“ opýtal sa.
,,A ty to vieš?“
Zmĺkol. ,,Nemáš mi čo vyčítať.“
,,Viem.“ Povedala tentoraz už s nepredstieraným kľudom. Naozaj sa cítila kľudná a úprimne dúfala, že na ňu nebude kričať.
,,Tak prečo to robíš? Chceš niečo povedať Ginny?“ opýtal sa jej z náznakom strachu.
,,Jasné, že nie, keď budeš musieť povieš jej to sám a popravde, ona to už vie, každý to vie,“ odvetila mu pravdivo. Naozaj nebolo človeka, čo by nevedel, že Draco Malfoy má milenku. Ale na druhej strane nebolo človeka, ktorý by o tom verejne rozprával. A tobôž nie Ginny a jej rodina. No nikto nevedel prečo je to tak.
,,Chceš mi to teraz vyčítať?“
,,Nie, chcem aby si bol úprimný. Ak nie k svojej rodine, tak aspoň k sebe,“ povedala mu, čo sa mu vôbec nepáčilo.
,,Z toho sa už nejde vymotať, raz som s tým začal, nejde prestať,“ povedal jej.
,,Všetko ide, ak si pamätáš, aj ja som prestala,“ povedala mu dosť naliehavo.
,,Nie, ty si neprestala, nikdy by si to neskončila, keby som ťa bol nedonútil!“ zakričal na ňu, čo jej vôbec neprišlo divné. Skôr očakávané.
,,Bože, bolo to tak dávno, mala bolo mám tesne po dvadsiatke, bola som hlúpa a naivná, ale teraz...bože, je to už dvanásť rokov. Dokedy ma budeš nenávidieť?“ opýtala sa ho a srdce jej búchalo ako o preteky.
,,Neviem, možno čakám kedy si odpustíš ty sama alebo to proste len nedokážem, ja neviem, ale proste to nejde a myslím, že to ani nechcem,“ povedal jej asi najúprimnejšiu vec za posledným neviemkoľko rokov. To jej nahnalo slzi do očí. Aké zvláštne, pomyslel je.
,,Dobre,“ začala chripľavo, ,,ako chceš, no ver, že mne už sa nechce ťa nenávidieť, ale ty si sa rozhodol a vedz, že tie dva týždne s tebou vydržím. Potom sa porozprávam v Ronom a poviem mu, že ma nemôžeš zniesť a, že sa so mnou nechceš stretávať. Pochopí to a nebude nás nútiť,“ povedala odhodlane, no dosť sa triasla. Nevedel čo jej má povedať, lebo nevedel, čo si o tom myslieť a tak radšej nevravel nič.
,,Musím už ísť, takže sa uvidíme na letisku,“ povedala mu a zmizla tak rýchlo, že jej nestihol povedať ani dovidenia.